Na kávičke so Štúrom
Skoré vstávanie, bŕŕŕŕ... Rýchla cesta vlakom... A sme tu! Zvolen! Štúrovo pero, súťaž o najlepší časopis! Rýchla registrácia a obsadenie izieb na internáte, obed, cesta do knižnice a tam sa to všetko začína. Volám sa Dávid Matia, autor tohto článku, a jeden z dvoch účastníkov tejto súťaže. Keďže nemám 18, šiel so mnou aj pedagogický dozor, stelesnený v podobe mojej slovenčinárky, pani učiteľky Katky Majkrákovej.
Začalo to netradične, bez úvodných slov, pretože sme nemali poučenie, čo a kde bude, ale sme začali rovno otázkami na hostí, ktorí „nemali“ čas. Konkrétne nás prišiel navštíviť generálny Tv Markíza – Matthias Settele a jeho spoločník, šéf spravodajstva tejto televízie – Tibor Mattyašovský. Mali sme im dávať otázky, na ktoré nám mali odpovedať, čiže trošku sme si s nimi podebatovali ako starí známi. Potom prišli informácie, ako bude ďalej prebiehať súťaž. Boli sme rozdelení do troch skupín a každú si zobral jeden zo žurnalistov. Paľo Vitko z Ministerstva obrany SR bol asi najviac kritický ku každému časopisu a trošku sme si to odniesli aj my, dal nás „dole“, ale jeho poznámky a výhrady boli skutočne trefné a poučné. Nakoniec sme sa každá skupina vystriedali u každého. U každého, tým mám na mysli ešte ďalšieho žurnalistu Lukáša Dika (šéf správ RTVS) a Patrika Hermana (toho zrejme predstavovať nemusíme). Všetci nám rozprávali, aké máme chyby v časopise, a ako ich môžeme vylepšiť, ponúkali nám naozaj vyčerpávajúce rady.
Samozrejme, potrebovali sme aj moderátora, ktorý sa staral o zábavu. A kto iný je na to viac stvorený ako P. Herman, ktorý má veľa rečí a vždy čo povedať??? Ten počas akcie stíhal všetko. Ako ďalší hosť, ktorého nikto nečakal, sa nám predstavila zlatá olympionička Anastasia Kuzminovová. Pani učiteľka bola veľmi nadšená touto návštevou a tešila sa, kedy si s ňou môže urobiť fotku, nebola to však selfie fotka :).
O šiestej sme mali večeru a potom sme mohli ísť na nejakú spoločnú akciu do kaviarne. My sme sa však skamarátili s účastníkmi z Prešova, a tak sme šli do Európy, nákupného centra, kde sme si príjemne podebatovali pri kávičke a horúcej čokoláde.
Konečne spánok... Nasledujúceho dňa sme sa naraňajkovali. Hneď nato sa šlo na odovzdávanie cien a zúčastnili sme sa ešte jednej diskusie s Pavlom Fejérom. Je to žurnalista venujúci sa investigatívnym témam – áno, toto múdre slovo som sa naučil presne na Štúrovom pere! Prvé miesto sme nevyhrali, ale dostali sme ocenenie za článok, ktorý sa venoval vojnovej tematike, čiže aspoň malý úspech nemalého časopisu. Konečne odbila „posledná zvolenská hodina“ a my sme sa pobrali domov. Celí unavení z počúvania a všetkých rád či podnetov, sme sa dostali autobusom domov a užili si koniec víkendu.
Dávid Matia, I.A
