"Boli sme" na Titanicu
„Volám sa Michael Navrátil /Louis Hoffman/, mám 32 rokov a dvoch synov Michaela /3 roky/ a Edmonda /2 roky/. Plavíme sa druhou triedou do New Yorku.
Počas trvania rozvodového konania a bitky o rozdelenie majetku s jeho ženou v Nice /Francúzsko/, zobral Navrátil svojich dvoch malých synov do Anglicka, kde im zarezervoval spoločnú cestu na lodi Titanic pod falošným menom Hoffman. Veril, že ak zoberie deti do Spojených štátov, tak ho bude jeho žena nasledovať a v New Yorku sa pokúsia o obnovenie ich rodiny.“ – to je moja identita s ktorou vstupujem na palubu výstavy Titanic. Reálny pasažier, identický palubný lístok White Star Line spoločnosti, ktorý ma sprevádza počas celej výstavy konajúcej sa v Bratislavskej inchebe.
Vstupnou halou, ktorá nás sprevádza objavmi, úspechmi a medzníkmi od roku 1900 kráčame v ústrety veľkolepej lodi Titanic. Loď, ktorá sa mala zapísať v histórií svojou dokonalosťou a luxusom pohodlia cestovania naprieč oceánu. Titanic nikdy do Ameriky nedoplával. Bolestivo svoju púť ukončil na dne oceána.
Unikátnu výstavu produkuje spoločnosť RMS Titanic, jediná spoločnosť, ktorá má práva na zachované predmety z nájdeného vraku Titanicu. Výstava putuje po svete a videlo ju už viac ako 17 miliónov ľudí. Na výstave nevidíte totiž repliky daných predmetov, ale presne tie, ktoré ľudia počas plavby na lodi používali, teda reálne hrebene, zrkadlá, riad. „Výstava sa pripravovala trištvrte roka. Exponáty priviezlo 30 kamiónov a viac ako tri týždne ju na mieste stavali. Pracovalo na nej viac ako sto ľudí asi desiatich národností,“ povedal pri otvorení výstavy Petr Suchánek, ktorý mal na starosti výrobu a produkciu výstavy.
Po vstupnej hale nás čakal krátky „film“ samotnej výstavby lode. Dokonalosť z ktorej človeka až mrazí.
Potom nás už čakajú samotné priestory. Za zvukov, ktoré evokujú ruch, ktorý v daných miestach vtedy bol, sa dostávame do pravej atmosféry plavby. Upúta nás veľké schodisko, ktoré všetci poznáme aj z filmu Jamesa Camerona a ktoré malo pasažierom navodiť dojem, že ani nie sú na lodi.
Blížime sa ďalej aj ku kajutám a apartmánom prvej triedy. Luxus a maximálne pohodlie. Tretia trieda na Titanicu bola oveľa lepšia ako na iných vysťahovaleckých lodiach.
Hlas Titanicu nás neopúšťa ani ďalej. Blížime sa k strojovniam, všetko tu akoby duní, všade je tma a mrazivé ticho, až sa priblížime k ľadovcu, pri ktorom v diaľke počuť reálne lodné píšťaly, teda sirény, pravdepodobne z prvého komína miešajúce sa s nárekmi a stonaním ľudí v mrazivej vode oceánu.
Sme na konci. Pri tabuli so zoznamom preživších a nezvestných, teda mŕtvych. Hľadáme svoje meno. Trvá nám to dlho. Našla som sa.... som v skupinke medzi nezvestnými. Mr. Navrátil nikdy nedoplával do New Yorku. Zahynul.
Ing.Iveta Garbinská