Matejovské Scholtzove dni
Málokto z nás si uvedomuje, akou bohatou a hlboko do minulosti siahajúcou históriou disponuje táto mestská časť Popradu, v ktorej srdci sa nachádza aj naša škola. To si uvedomili ľudia, ktorým záleží na ich rodisku, a preto minulý rok sa rozhodli k počinu usporiadať nultý ročník Matejovských Scholtzových dní, aby oživili kultúrno-spoločenský život Matejoviec a vzbudili záujem súčasníkov o túto zaujímavú priemyselnú zónu hostiacu také významné podniky ako Whirpool a Tatramat.
Logicky sa naskytá otázka, prečo práve Scholtzove dni sprevádzajú udalosti odohrávajúce sa aj v tomto roku od 14. septembra do 17. septembra 2017? Odpoveď je jednoduchá! Práve rod Scholtzovcov, konkrétne Carla Augusta a jeho brata, položil základy pred dnešné, na svetovom trhu prosperujúce podniky, a práve on sa zaslúžil o významné postavenie, vtedajšie slávne meno a bohatý kultúrno-spoločenský život v tejto lokalite. Matejovskí pamätníci dávnych dôb rozprávajú o divadlách, ktoré sa tu konali, o slávnych hercoch a spevákoch či hudobníkoch, ktorí prichádzali z Pešti, Viedne a iných miest Európy. Sláva miesta pominula, no výroba ďalej funguje a históriu nikdy nikto nikomu nezoberie.
Matejovské Scholtzove dni sa začali vo štvrtok prednáškou archeológa Mariána Sojáka, na ktorej sa zúčastnili aj naši štvrtáci a piataci. Takmer dvojhodinové pútavé a nanajvýš odborne fundované rozprávanie spojené s dataprojekciou, sprevádzané historicky cennými a veľmi starými artefaktmi, nenechalo jediného človeka v miestnosti v apatii a bez záujmu. Počnúc nálezmi neandertálskeho predchodcu človeka v Gánovciach, cez rôzne historicky a archeologicky cenené unikátne nálezy sme sa postupne dozvedali, ako archeológovia pátrali po Matejovskej kniežacej hrobke ukrývajúcej poklady nesmiernej hodnoty, potom objavenej a sprístupnenej v roku 2011 a svojou dôležitosťou prirovnávanej k Tutanchámonovej, aj kvôli totálnemu nájazdu vykrádačov hrobiek.
Zaujímavosťou bola ukážka medializovanej hrobky olašského kráľa, kopírujúca kniežaciu hrobku v Matejovciach. Takto si olašský kráľ zrejme chcel zabezpečiť svoj luxusný život aj po smrti. Tu sa však lektor pozastavil a poukázal na to, že vykrádači hrobiek sú faktom nielen v Schliemannovom Gréckom poklade, ale aj na Slovensku a možno olašskému kráľovi by ostávali po smrti len oči pre plač „vidiac“, ako mu títo všadeprítomní zberači tajomstiev minulosti kradnú jeho majetok.
Žiakov ďalej zaujala lebka jaskynného medveďa, mince razené Keltmi prebývajúcimi istý čas na našom území, prehistorické nástroje zaliate v kameňoch a množstvo iných archeologicky cenných vykopávok. Popritom ako prednáška len tak prekypovala odbornou terminológiou, vedel sa prednášajúci priblížiť k poslucháčovi, častokrát prirovnával historické deje a javy súčasnosti a poukázal na prekvapujúce poznania , že naši predchodcovia neboli žiadne nekultivované zarastené a ochlpené tvory, ale prácou a spoločenským životom sa z nich stávali zruční a vynaliezaví ľudia.
Z prednášky sme odchádzali o poznanie múdrejší a aj tváre študentov vyjadrovali spokojnosť z príjemne a hlavne poučne stráveného času v prítomnosti archeológa p. Mariána Sojáka.
M. Nestorovičová
