MDMJ

Pod touto iniciálovou skratkou sa skrýva Medzinárodný deň materinského jazyka pripadajúci už 19 rokov na území Slovenska na 21. február. Po prvý raz sa tento sviatok oslavoval v roku 2000. V súčasnosti si ho pripomínajú vo viacerých štátoch v Austrálii, Bangladéši, Brazílii, Čile, Číne, Francúzsku, Indii, Japonsku, Juhoafrickej  republike, Kube, Maďarsku, Rusku...

     Impulzom na vyhlásenie Medzinárodného dňa materinského jazyka bolo zachovanie pamiatky na hrdinstvo bengálskych študentov, ktorí 21. februára 1952 demonštrovali v Dháke (v súčasnosti hlavné mesto Bangladéšskej republiky, predtým Pakistan) za uznanie svojho materinského jazyka bengálčiny ako druhého oficiálneho jazyka vtedajšieho Pakistanu. Počas demonštrácie ich zastrelila polícia. Toľko z webových informácií Ministerstva kultúry SR.
     Keďže pripomínať si dôležité udalosti je na našej škole samozrejmosťou, rozhodli sme sa tento školský rok po prvýkrát naplánovať vyučovanie aktivitami zameranými na tento tak dôležitý a významný deň. Do plánovania sa zapojil veľký počet žiakov a celých tried. II. A pracovala na projektových  zadaniach, napísala rozhlasovú reláciu, ktorú aj sama zrealizovala deň pred samotnými oslavami, vytvorila plagát a spoločne s ostatnými, ktorí sa podieľali na referátoch o najvýznamnejších dejateľoch boja za spisovný jazyk a národnú slobodu, nainštalovala nástenku.
     Počas samotného Medzinárodného  dňa, 21. 2. 2020, si zase tí najkreatívnejší (Spišiakov predstavovali Michal Gonda z I.C a Richard Krkoška z III.C triedy, Goralov Adrián Budziňák a Jozef Krupár zo IV. A triedy) zostavili hudobnodramatickú scénku v goralskom a spišskom nárečí a oblečení do ľudových krojov chodili z triedy  do triedy za sprievodu ľudovej hudby v podaní akordeónových hráčov Adama Vidu z III.C, Sebastiána Majerčáka z III.A triedy a huslistu Jozefa Špaka z tej istej triedy. Program to bol veselý a urobil dobrú náladu, chodby sa ozývali ľudovým spevom a hrou. V triedach zase žiaci na hodinách slovenčiny riešili rôzne rébusy, krížovky a tvorili referáty na známe osobnosti slovenských dejín týkajúcich sa materinského jazyka.
      O najväčšie prekvapenie sa postarala I.D trieda s pani učiteľkou Vlachovou, keď v učebni č. 7 pripravili slovenskú izbu ľudových vecných predmetov  z rôznych oblastí spoločenského a rodinného života našich predkov, ktorú si mohli potom žiaci školy prezrieť a porovnať, čo všetko možno ich prarodičia vo svojich truhliciach uchovávajú pre nich a nasledujúce generácie.
     Lebo z ľudu slovenského sme vyrástli, z jeho folklóru, umenia a pracovitosti, na jeho základoch môžeme byť svojbytným plnohodnotným národom a používať spisovnú slovenčinu ako materinský a národný jazyk, najmä zásluhou štúrovskej generácie na čele s Ľ. Štúrom, M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom.
     Tento pekný, podujatiami nabitý deň sme ukončili návštevou Podtatranskej knižnice, kde na nás už čakal jazykovedec Ľudovít Štúr a jeho plodný politický, spisovateľský a lingvistický život.

M. Nestorovičová

Ľudové tradície predstavené v „Ľudovej izbe“

Trieda I. D si pripravila pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka výstavu ľudovej tradície. Ponúkla predstavu, ako sa žilo v minulosti.
     Ľudový kroj predstavoval príslušnosť k určitému kraju a spoločenskému postaveniu. Evidujeme približne 70 regionálnych foriem ľudového kroja. Predstavili sme postup, ako sa kroj šije, z akých materiálov. Najčastejšie to boli doma spracované materiály ako: ľanové a konopné plátno, domáce súkno, vlnené tkaniny, kožušiny, priadze, stužky, čipky, mašle, a z nich vypracované výšivky. Dnes je kroj kultúrnym dedičstvom a môžeme ho vidieť na ľudových slávnostiach, folklórnych festivaloch vo Východnej, Detve a Myjave. Predstavili sme kroj z obce Lendak.
     Jedlo je neoddeliteľnou súčasťou. Tak ako dnes, aj v minulosti základ tvorili obilniny. Najčastejšie raž, pšenica, proso, ovos a pšeno, z čoho bola múka ako základ jedál pre halušky, pirohy, rezance, placky, kysnuté cesto. Dôležité boli strukoviny fazuľa, bôb, šošovica, hrach, cícer. Ovocie jablone, hrušky, slivky, čerešne, základ pre lekvár a sladidlá. Koreniny, voľne dostupné v prírode, rasca, medvedí cesnak, majorán, kôpor, chren, petržlen, bazalka, rozmarín, materina dúška. Zemiaky a cibuľa tvoria aj dnes základ jedál. Ryby, vtáky, divá zver, raky, domáce zvieratá zdroj mäsa. Mlieko, syry, žinčica, srvátka, bryndza. Jedlá sa podávali v drevených, hlinených, kovových nádobách s drevenými lyžicami a varechami.
      Prekrásne výrobky z kovu, svietniky, podkovy, ozdoby, drobné darčeky pre ženy ukázali silu a krásu tvrdej kováčskej práce. Z dreva, kolesá, podnosy, taniere, varešky, gombíky, ozdoby, košíky zas vôňu a krásu. Rôzne druhy plátna, výšivky šikovnosť ženských rúk.
     Najvzácnejší kus výstavy bol rukáv ručne vyšívaný ťažkou technikou. Ktorá z dnešných žien by to dokázala, popri každodenných povinnostiach vytvoriť takúto nádheru? Veď posúďte sami. Výšivky, ozdoby ručne spracované na rôzne príležitosti, ako aj vôňa starých predmetov či zvuk rapkáča a zvona nad dverami nás preniesol do minulosti a naše pohľady upútaval ručne pletený bič. Zaujalo nás, ako ťažko naši predkovia pracovali a všetko si vytvorili sami a to ešte mali silu večer tancovať, zabávať sa a rozvíjať nárečie či celkovú kultúru.
     Veríme, že sa výstava páčila a pootvorila dvere do našej neoddeliteľnej minulosti, ktorej sme súčasťou. Na našich predkov sme právom hrdí.

PaedDr. M. Vlachová

V knižnici

Deň, ktorý sme venovali materinskému jazyku, sme ukončili návštevou Podtatranskej knižnice v Poprade. Žiaci I.A a IV.A triedy sa zúčastnili náučného podujatia, ktoré bolo venované Ľudovítovi Štúrovi. Vedomosti, ktoré si žiaci overili na hodinách slovenského jazyka a literatúry formou tajničky, kvízu a tvorbou referátov, doplnili teoretické vedomosti v knižnici.

Literárna hodina o Ľudovítovi Štúrovi, ktorý celý svoj život bojoval za to, aby sme mohli hovoriť, písať a čítať po slovensky, a nielen to. Ľudovít Štúr je najznámejší slovenský národovec a zakladateľ spisovnej slovenčiny. Narodil sa 28. októbra 1815 učiteľovi Samuelovi Štúrovi a jeho manželke Anne. Počas svojho života bol politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg. Po smrti staršieho brata sa presťahoval do Modry, aby sa postaral o jeho sedem detí. 22. decembra 1855 sa na poľovačke nešťastne postrelil do stehna a na následky tohto zranenia 12. januára 1856 zomrel. Rozprávanie bolo obohatené o prezentáciu, čítanie textov a premietanie ukážok o Ľudovítovi Štúrovi. Zaujímali nás aj pikošky zo života Štúra, ktorý sa staral o svoj vzhľad, chodil do spoločnosti a mal rád ženy. Miloval čiernu kávu a dobrý tabak a bol veľký gurmán. Napriek tomu tvrdo pracoval a bol na seba i na svojich kolegov veľmi prísny. Výrazne sa zaslúžil o vznik a uzákonenie spisovného slovenského jazyka. Cieľom podujatí v knižnici je podporiť študentov vo verbálnej a neverbálnej komunikácii, naučiť ich novým spôsobom nadobúdania vedomostí a podporiť čítanie s porozumením. Atmosféru podujatia dotvárala jedinečnosť knižničného prostredia, ktorá môže žiakov motivovať k využívaniu služieb knižnice.

Verím, že výchovno-náučné stretnutie v knižnici zvýši vzdelanostnú úroveň a informačnú gramotnosť zúčastnených študentov, a hlavne štvrtákom pomôže pri príprave na maturitné skúšky.

Mgr. A. Vaverčáková