V nemeckých rodinách
U Dávida Zoričáka
Po zdĺhavej a nepríjemnej ceste som dorazil do Düsseldorfu. Chvíľku som musel na môj nemecký kontakt čakať, lebo bol v zápche, čo je na nemeckých diaľniciach bežná vec. Nakoniec nemecký partner dorazil s celou svojou rodinou. Volá sa Erik Kunz, má dve mladšie sestry a milujúcu mamu, ktorá im nahrádza otca. Sú to pôvodom Nemci.
Prekvapilo ma, že ich mama vedela po anglicky a trochu aj poľsky. Erik býva v bytovke. Hrá rugby, je veľmi silný a vo svojich štrnástich rokoch vlastní dobré srdce. Chodí do školy Vogelsang, v preklade Vtáčí spev, no myslím si, že nikomu sa tam spievať nechce, lebo škola má neskutočne prísny režim a to: žiadne žuvačky, žiadne čiapky na hlavách a žiadne mobily. A to platí aj cez prestávky. V rodine bola s nimi veľká sranda, vôbec som sa nenudil. Každý večer sme mali nejaký program, tak som si ten týždeň užil a budem na to ešte dlho spomínať a určite s nimi ostanem v kontakte.
Rodina Františka Demjanoviča
Sú to Poliaci a sú prívetiví a zábavní. Prenajímajú si byt od svojich ďalších príbuzných, ktorých tu však nebudem spomínať, pretože som ich moc nespoznal. Je to trojčlenná rodinka (manželia a dcéra). Pán Kamrowski je celkom zaujímavý človek. Je to biznismen a pracuje pre americkú firmu, ktorá má centrálu v Bratislave. Je veľmi zhovorčivý. Často som sa s ním rozprával o mnohých veciach a často sme vtipkovali. Jednoducho povedané, fajn človek. Pani Kamrowskú som veľmi ani nespoznal, jednak som niekde stále chodil a moc ani nemala na mňa čas. Môžem akurát povedať, že sa o všetkých stará dobre a je ku všetkým milá. Čiže gazdiná, ako sa patrí. Ich dcéra sa volá Cora a má 15 rokov. Vie sa pri ľuďoch vždy len radovať. Nevidel som ju smutnú, kým boli pri nás jej kamaráti. Vôbec nebola nervózna, proste sa len smiala a smiala. Je celkom zábavná a niekedy sa správa ako chlap. Nedá sa ani opísať, čo za šialené veci ju napadnú. Na fotke uvidíte aj dvoch žiakov z Poľska, Šimona a Filipa. V tejto rodine som sa cítil skvelo, ťažko sa mi od nich odchádzalo, i keď túžba po domove bola už evidentná....
U Patrika Semaňáka
Flohnovci - tak sa volala rodina, v ktorej som bol ubytovaný. O zamestnaní rodičov som sa veľa nedozvedel, zato som ale zistil, že ide o veľmi príjemných ľudí. Čo sa týka otca, neznáša veľké mestá, keďže pracuje v Dusseldorfe. Vo voľnom čase pracuje na obnove starého domu, ktorý je momentálne akoby zapadnutý prachom. Rád by si tam zriadil pokojné miesto na prácu alebo oddych. Miluje dobré jedlo a ako každý chlap, taktiež máva zimné zásoby piva. Pani Flohnová je veľmi starostlivá žena, ktorá sa rada postará o všetko potrebné. Má rada staré domy a je rada v spokojnej spoločnosti. Rodinu ďalej tvoria deti: dvojičky Rebbeca a Florian, ich sestra Hanna a k tomu všadeprítomná Sonja. Paradoxom bolo, že kým Rebbeca ma nechcela pustiť ani na krok, Florián by ma pokojne nechal na najbližšej zastávke. Hanna je 13-ročné dievča v puberte, má frajera a vie sa vytratiť do piatich sekúnd, takže sme sa veľmi nevideli. Čo sa týka Sonje, tá bola všade a nikde zároveň. Takto by som ukončil opis tejto rodiny, na ktorú budem mať veľa spomienok.
Dočasný domov Patrika Dudu
Na dusseldorfskej autobusovej stanici ma čakal môj kamarát a kolega z Comenius projektu Bernt spolu so svojím otcom. Pri prvom podaní ruky a pozdravení som už vedel, že to bude zaujímavé najmä preto, lebo Berntov otec rozpráva aj anglicky. Síce rozumiem základy nemčiny, no nedokážem porozumieť slovám a významu, lebo Nemci rozprávajú strašne rýchlo. Keď som dorazil domov, tak ma privítala Berntova mama spolu s jeho mladšou sestrou. Prekvapivé pre mňa bolo, že rozprávajú obidvaja rodičia po anglicky, nemecky a rusky. S komunikáciou teda nebol problém.... Chvíľu som teda posedel za stolom plným jedla a odobral sa na výlet do zoologickej záhrady. Na druhý deň som ich lepšie spoznal. Bolo to úžasné počúvať rozhovor medzi otcom a synom, celý čas z toho fičal sarkazmus, vtipné vety a hlášky. Z ich rodiny bolo cítiť niečo viac. Berntov priateľský vzťah s otcom a mamou sa zakladá na dôvere a dokážu sa rozprávať aj pol hodinu vkuse, čo sme zažili za jeden deň, samozrejme, v nemčine. A bola to radosť počúvať :-)
