Chmeľová brigáda
A je to tu !
Prišiel ten dlho očakávaný deň, kedy štyridsaťštyri študentov a dvaja pedagógovia nastupujú do autobusu smer jarná chmeľová brigáda v Českej republike. V autobuse je ticho, poväčšine každý rozmýšľa „ Ako bude na brigáde? Zvládnem to? Ako prežijem 8 dní bez rodičov?
Po deviatich hodinách cesty nás pred ubytovňou poľnohospodárskeho družstva v Liběšiciach čaká hlavný chmelár p. Ing. Kala. Vyberáme batožinu a hor sa ubytovať. Na izbe na nás čakajú poschodové postele, kde sme ubytovaní po desiatich podľa ročníkov. Po ubytovaní nasleduje poučenie o bezpečnosti pri práci a dennom režime počas brigády.
Počasie vonku je príjemné, slniečko svieti, tak sa poniektorí rozhodnú ísť si pozrieť dedinku, kde strávia nasledujúce dni. Večer o desiatej hodine je večierka, lebo na druhý deň nás čaká práca na chmeľnici.
Vstávame ráno o šiestej hodine, čakáme na raňajky a pripravujeme sa na prácu. V tom pred ubytovňou zastaví traktor s vlečkou, nazývajú ju „babosed“, do ktorej nasadáme a presúvame sa na chmeľnicu. Na chmeľnici dostávame ďalšie pokyny ako správne zapichovať drôty k rastlinkám. Nám elektrikárom sú drôty blízke, preto nemáme problém s ich zapichovaním do zeme. Ani sa nenazdáme a prichádza auto s obedom, ktorý konzumujeme rovno na tráve vedľa chmeľnice. Po obede prichádza čas, ešte si zopár minút oddýchnuť a môžeme pokračovať v práci. Na kvalitu práce dohľadajú dve staršie pani a aj naši pedagógovia. Na chmeľnici beží čas ako voda, už je večer a my sadáme celý unavení, špinaví a hladní do babosedu. Presúvame sa na ubytovňu, kde na nás už čaká chutná večera. Po osprchovaní si ľaháme do postele a zaspávame. A je tu ďalší deň, raňajky, práca, obed, práca, večera, sprcha a posteľ.
Takto nám prešlo sedem dní a poobede sa dozvedáme, že večer ideme domov o jeden deň skôr ako sa plánovalo. Poniektorí sa radujú, iným to prišlo smutno. Ešte musíme upratať ubytovňu, prevziať peniažky a môžeme ísť domov, smer Poprad. Najlepší z nás Rado Kaprál, Maroš Gancarčík, Fero Furcoň, Janko Švec, Maroš Džadoň a Tomáš Zuštin sú odmenení finančnou odmenou.
Cesta domov nám ubieha rýchlejšie, každý sa teší na mamičkine rezne a iné dobroty. Autobus nás bezpečne dopraví do Popradu, kde nás už čakajú naši rodičia.
„Všade dobre, ale doma najlepšie“.
Ing. Peter Lešundák
