Záver pobytu v Nemecku
V celotýždňovom zhone prebiehajúcich prezentácií, spoločných stretnutí a pri napĺňaní povinností vyplývajúcich z projektových prác, vyvstal dvanásty stredajší marcový deň ako jeden z tých oddychových, kedy sme sa vybrali na celodenný výlet do mesta Essen a v jeho blízkosti nachádzajúcej sa unikátnej industriálnej pamiatky, zaradenej do svetového kultúrneho dedičstva Unesco, známej pod oficiálnym názvom „Zeche Zollverrein“.
V uhoľnej bani
Jedná sa o odborníkmi označenú najkrajšiu uhoľnú baňu sveta 20. storočia. Od jej založenia v roku 1851 tu denne pracovalo obrovské množstvo baníkov, ktorým síce baňa poskytovala živobytie, ale zároveň aj ničila zdravie. No ani zásoby uhlia neboli nevyčerpateľné, a preto z hľadiska nerentabilnosti a neefektívnosti spojenej s medzinárodnou konkurenciou v roku 1986 nastal absolútny koniec slávnej bane, čím jej hrozili časy zabudnutia a zašlej slávy. To sa však nestalo, pretože v roku 2010 oznámila istá spoločnosť, že mieni do komplexu Zollverein investovať 200 miliónov Euro, a tak premenila toto miesto na turisticky nanajvýš príťažlivý kultúrny a muzeálny raj, ktorý ročne navštívia milióny turistov. Na ploche s celkovou rozlohou 100 hektárov sa nachádza komplex múzeí, výstav, sál, v ktorých sa usporadúvajú kongresy, schôdze, produktové prezentácie, kultúrne podujatia, koncerty a eventy rôznorodého typu, no najviac oči upútavajúca je 55 metrov vysoká dvojitá veža, ktorá sa týči nad šachtou hlbokou 1040 metrov.
My sme sa zúčastnili jednej z prehliadkových trás tohto mamutieho komplexu, kde sme mohli vidieť rôzne exponáty, nástroje, videá, týkajúce sa práce baníkov, dokonca nám boli ukázané rontgenové snímky pľúc baníkov, postihnutých chorobou vznikajúcou z prachu, ktorý sa tvorí pri ťažbe uhlia. Chlapci aj dievčatá si mohli vyskúšať zbíjačky a vŕtačky, ktoré len udvihnúť dalo poriadnu námahu a nieto sekať či vŕtať do skalnej steny. Ďalej sme videli obrie stroje a transportné pásy, či sledovali cestu uhlia od ťažby až po nakládku. Nakoniec sme zakotvili na samom vrchu, odkiaľ sa nám ponúkal panoramatický pohľad na priľahlé okolité prostredie a mesto Essen. Tu vznikli nezabudnuteľné fotografické momentky všetkých účastníkov projektu Comenius, až sa zdalo, že tú vravu a ruch veža nevydrží a spadne spolu s nami do hlbokých útrob zeme.
Všetko sme však v zdraví prežili, obohatení o nové poznania a zážitky a možno sa aj niektorí pozastavili a zamysleli nad tým, čo všetko musel baník obetovať, koľko nesmiernej fyzickej námahy musel vynaložiť dolovaním uhlia v podzemných baniach nielen v nemeckom Porúrí.
Prezentácia a ukončenie pobytu
Na nasledujúci deň sme sa dôsledne pripravovali, lebo nás čakala naša prezentácia, zaoberajúca sa dôvodmi konzumizmu a jeho dôsledkami, spôsobmi ovplyvňovania zákazníkov prostredníctvom reklamy, psychológiou supermarketov, možnosťami redukcie množstva obalových materiálov pri nákupoch a výrobným reťazcom potravinových výrobkov. Zaujímavé prezentácie, dopĺňané videofilmami, naši chlapci okorenili dramatickým vystúpením, v ktorom zinscenovali, ako pôsobí reklama a ňou propagované výrobky na ľudí, ich myslenie a konanie. V rytme rockovej hudby si tak čistili propagovaným výrobkom zuby, až sa celá sála otriasala výbuchmi smiechu a úspech bol zaručený.
V súvislosti s výrobným reťazcom potravinových výrobkov sme poobede navštívili farmu „Bergische Bauernkäserei“, zaoberajúcou sa výrobou a produkciou mliečnych výrobkov, v ktorej sme sledovali zanietený výklad mladého pracovníka od spracúvania surovín až po hotový finálový produkt (syry, jogurty a iné mliečne výrobky).
Týmto by sme ukončili naše rozprávanie o nových zážitkoch a poznatkoch z druhého stretnutia Priateľov Zeme v nemeckom Solingene. Zďaleka to však nie je všetko, a ak vás naše reportážne pohľadnice zaujali, otvorte si ďalšie pripravované číslo školského časopisu Nulák, v ktorom sa dozviete oveľa viac.
M. Nestorovičová
