Dystopický svet
Dňa 18. 2. 2020 dostali vybraní študenti z prvých druhých aj tretích ročníkov možnosť zúčastniť sa prednášky v Podtatranskej knižnici na tému dystopická literatúra.
Možno sa pýtate, čo je dystopická literatúra? Úplne jednoducho povedané, je to opak utópie. No nie som si istý, či všetkým je vlastne jasné, čo utópia znamená, takže vám dystópiu vysvetlím lepšie. Utópia, resp. utopický svet, je svet, v ktorom je všetko krásne, všetky konflikty sveta vymizli a všetkému vládne láska a porozumenie. Takže vlastne utópia je svet vysnený, neuskutočniteľný, dokonalý. Naopak, dystópia alebo dystopický svet ukazuje svet zničený konfliktmi, prírodnými katastrofami, nebojí sa ukázať smrť v celej svojej hrozivosti. Dystopický svet, ak si ho chceme predstaviť, je v podstate postapokaliptický svet, keďže veľká časť príbehov o apokalypse v sebe má prvky dystópie. V takomto svete sa často stretávame so segregáciou, rozdelením ľudí do tried, od najnižšej po najvyššiu. Hrdina týchto príbehov zväčša zosobňuje to dobro, ktoré vo svete ostalo, má často vodcovské schopnosti, odvahu, silu a pod.
Naši študenti sa všetky tieto informácie dozvedeli z prezentácie a z výkladu milej slečny, pracovníčky knižnice. Takisto im pre predstavu boli spomenuté niektoré diela, aby lepšie pochopili dystopickú literatúru. Boli to knižné série ako Divergencia, alebo filmové, ako Piata vlna, Ja legenda či nedávna novinka Sedem sestier.
Následne dostali za úlohu rozdeliť sa do skupín, a spoločne postaviť svoj dystopický svet. Aby to bolo jednoduchšie, boli pre nich pripravené body, ktoré mali zodpovedať. Keďže dystópia je podžáner scifi, ako prvé si žiaci mali určiť rok, v ktorom sa ich fiktívny svet odohráva. Mali sa rozhodnúť, aká katastrofa postihla svet, či ako je rozdelená spoločnosť. Na inšpiráciu im boli ponúknuté súčasné problémy ako xenofóbia, rasizmus a pod. Keďže svet postihnutý takýmto niečím nie je vôbec v poriadku, mali si predstaviť, aký problém je vo svete z hľadiska životného prostredia najvypuklejší.
Keď všetky tieto aspekty splnili, mohli sa vrhnúť na tvorbu svojho knižného hrdinu. Aké má meno, akými vlastnosťami oplýva, k akej vrstve spoločnosti patrí, proti čomu alebo komu bojuje, čo ho k tomu viedlo.
Verím, že pani učiteľka Nestorovičová, ktorá šla spolu s nami, musela byť hrdá na našu usilovnosť a kreatívnosť, pretože každý sa tejto úlohy chopil poctivo a po pár minútach, kedy bolo počuť len tlmené porady a škrabot pier, svetlo sveta uzreli naozaj prekvapivo detailne a na úrovni spracované dystopické svety s výbornými námetmi a príbehmi, z ktorých by mohol nejeden autor vytvoriť bestseller.
Osobne sa už neviem dočkať ďalšej príležitosti zavítať s pani učiteľkou do knižnice a dozvedieť sa opäť o nejakom zaujímavom literárnom žánri.
Richard Krkoška III.C
